reklama

Môj anjel strážny

Poviem vám, môj anjel strážny to je pekný pracant. To čo si už so mnou vytrpel a ako si musel máknuť, to je sila. Párkrát ma ale zachránil naozaj v poslednej chvíli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
To sú moji kamaráti, čo so mnou sáčkovali :)
To sú moji kamaráti, čo so mnou sáčkovali :) 

Neviem prečo ma už od malička považovali za ťarbáka. Je pravda, že motorickou šikovnosťou som nevynikal, ale za to som s obľubou chodieval von a hrával najrôznejšie hry spolu s kamarátmi s domu. Vytknuté členky, zlomené prsty a najrôznejšie modriny boli každoročnou záležitosťou. Akoby moje heslo bolo: „aspoň raz do roka si niečo sprav!“

Nevinne sa začala aj bláznivá sáčkovačka na kolibe v maturitnom ročníku. S partiou sme šli na kolibu, samé staré kone, vtedy ako maturant som tam bol najmladší. Celodenné bláznenie na sáčkoch, niektorí aj na sánkach, čo šlohli mladším súrodencom, guľovačka a samozrejme do sýtosti vyváľať baby v snehu. Neobišli sme ani závody, od altánku v strede kopca strmým svahom úplne až dolu. Je až neuveriteľné ako sa dokáže človek na obyčajnom igelite rozbehnúť. Oproti bobom a sánkam to má jednu podstatnú nevýhodu, ťažšie sa brzdí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V jednom zo súbojov som to pocítil naplno. Rád by som povedal, že som bol vtedy na prvom mieste, ale pravda je, že si nespomínam. Rútil som sa dole, keď som si zrazu uvedomil, že je tam lavička. Pekná, z masívneho dreva. To čo mi blyslo hlavou, bol rýchly fyzikálny prepočet s jasným výsledkom – „Nevytočíš to!“ Súčasne ma napadla aj myšlienka, ktorá sa ukázala spásonosnou „Otoč sa!“ Nasledoval prudký náraz do chrbta. Skončil som na kolenách s hlavou zaborenou v snehu a rukami pred sebou. Snažil som sa nadýchnuť, ale s vyrazeným dychom mi to nejako nešlo. Kamarátka, ktorá dorazila kúsok po mne asi desať metrov vedľa, sa pučila smiechom: „Aha, Ďuri sa klania ako arab!“ Mne to v mojej situácii bojujúc o nádych s neskutočnou bolesťou v chrbte vôbec neprišlo vtipné. Za krátko to jasné pochopili aj ostatní. Nejako som sa postavil a doterigal domov. Mám sklon sa iba prizabiť, keď vám rozpoviem aj ostatné príhody, pochopíte, že sa dokaličím, ale len natoľko, aby som sa dopravil sám domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Domov som sa teda bez doprovodu dostal sám, zmohol som sa akurát ľahnúť si na posteľ. Večer prišli naši a nasledovala klasická procedúra, röntgen, zlomené dve rebrá, mesiac doma na posteli. Poviem vám, mal som zlomené kadečo, ale rebrá sú najhoršie, radšej ležať hladný ako sa posadiť a najesť. Postupne našťastie každá bolesť pominie. Z toho neodprevadenia mali kamaráti zlé svedomie a ja som im ho úprimne doprial, veď to mohlo dopadnúť aj horšie.

V momentoch ako bol tento, človek nestíha premýšľať, koná okamžite. Zažil som ich niekoľko. Ten zvláštny pocit, ktorý som už zažil niekoľkokrát, mi rozochvieva myseľ. Nerozumiem, ako si vyberám v takých chvíľach správne voľby. Ja tam cítim jeho ochranu, môjho anjela. Nebolo to len raz....

Ďuri Čižmárik

Ďuri Čižmárik

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu