Lopušnou dolinou

Autor: Ďuri Čižmárik | 19.11.2008 o 9:07 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1732x

Prechádzka bola v zime, pre dolniaka ešte tuhšej. Cesta bola nevyšlapaná, novým snehom som kráčal sám. V bode, kde sa obracali posledné kroky predchodcov, som na chvíľu zaváhal.

Zvedavosť a výzva boli silnejšie a tak som sa pobral ďalej. Mobil strácal signál a baterka v ňom aj tak domŕzala do svojej nečinnosti. Záchvev pocitu objaviteľov, ísť ta kde nik predo mnou, bol ako sladké opojenie. V ten deň bola cesta moja. Iba moja. Neistá.

Premrzlo ma riadne a moje obnovovanie zahatal veľký smrek, čo skončil svoju púť. Silnejúci vietor navrával, že by som sa mal pobrať späť.

I kostrč som si riadne nabil, keď som sa šmykol na ľade pod snehom.  Na konci bolo teplúčko auta neuveriteľne hrejivejšie než obvykle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Antonio Tajani

Na prisťahovalectve môže stroskotať európsky sen

Bez rozdeľovania utečencov to nepôjde.

Autorská strana Michala Havrana

Dno poslanca Blahu

Dno je, keď ťa prídu zavraždiť k tebe domov za to, že si napísal o našich ľuďoch.


Už ste čítali?