Lopušnou dolinou

Autor: Ďuri Čižmárik | 19.11.2008 o 9:07 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1722x

Prechádzka bola v zime, pre dolniaka ešte tuhšej. Cesta bola nevyšlapaná, novým snehom som kráčal sám. V bode, kde sa obracali posledné kroky predchodcov, som na chvíľu zaváhal.

Zvedavosť a výzva boli silnejšie a tak som sa pobral ďalej. Mobil strácal signál a baterka v ňom aj tak domŕzala do svojej nečinnosti. Záchvev pocitu objaviteľov, ísť ta kde nik predo mnou, bol ako sladké opojenie. V ten deň bola cesta moja. Iba moja. Neistá.

Premrzlo ma riadne a moje obnovovanie zahatal veľký smrek, čo skončil svoju púť. Silnejúci vietor navrával, že by som sa mal pobrať späť.

I kostrč som si riadne nabil, keď som sa šmykol na ľade pod snehom.  Na konci bolo teplúčko auta neuveriteľne hrejivejšie než obvykle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Drucker: Potrebným zmenám bránia aj záujmy jednotlivcov

Necítim krivdu za to, že ma kritizujú, vraví minister.

KOMENTÁRE

Trafikanti reformy neurobia

Stále patríme medzi úspešnejšie postkomunistické krajiny, ale zdroje úspechu vyprchávajú.


Už ste čítali?