Aj keď som šiel po svojom a nepraktikoval cvičenia v knihe popisované, zažil som pár pre mňa dobrých chvíľ. Najzvláštnejšie je uchopiť zmysel knihy. Autor do nej vložil svoje myšlienky a tie sa stretli v predstavách s mojimi. Či sa moja skúsenosť aspoň vzdialene podobala Coelhovej je vlastne jedno. Dôležité je, či to čo si zažijem, viem aj uplatniť v praxi.
Nejasne tu pre seba uchopujem zmysel, ktorý to pre mňa malo. Jednak som knihu dočítal. Obvykle sa do knihy zahryznem, ale pred koncom mi dôjde dych a akosi ju nedočítam, tomu som sa teraz pozorne vyhol.
Moc. Mágia. Vedomosti. Pýcha. Rozum. Ponad toto všetko sa povzniesť a zistiť, čo je to podstatné. Chcel nájsť meč, ale našiel ho až vtedy, keď vedel, čo s ním chce uskutočniť. Hľadanie zmyslu života, vyššia forma lásky - agapé. Prekonanie seba.
Raz som čítal jedno čínske príslovie : “Ke ď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.” Dnes mi slová nejdú. Prsty píšu vlastný príbeh, na ktorom sa dohodli s rozumom, ale srdce to cíti inak. Ako som napísal. Dnes je to neučesaná výpoveď.
